Keď v chladnom tichu rána rozospaté očká trieš,

za okienkom svojej izby teplé lúče nenájdeš.

Dvihni hlávku svoju k nebu, biela zima tam dom má.

Zasype nás práškom snehu, do čižmičiek nôžky dá.

A v tento čas pani zimy z veľkej diaľky príde k nám, 

zohriať naše dlane - činy, pozvánočka k Vianociam.

Pozorný buď, načúvaj...Hviezdička nám zacinká,

že je tu čas lásky, šťastia tak nech nikto nespinká.

Drahomíra Hrubá