Choď na obsah Choď na menu
 


Pracovný poriadok 2. časť

19. 7. 2010

Čl . 14

H o d n o t e n i e  p r a c o v n ý c h  v ý s l e d k o v

1/ Hodnotenie pracovných výsledkov jednotlivých pedagogických zamestnacov

a nepedagogických zamestnancov sa vykonáva spravidla v súvislosti s hodnotením plnenia

úloh základnej školy.

2/ Pracovné výsledky zamestnancov hodnotí ich bezprostredne nadriadený vedúci

zamestnanec

3/ Pri hodnotení vychádza:

a/ u pedagogických zamestnancov predovšetkým z výsledkov ich výchovno-vzdelávacej

práce a z plnenia ďalších povinností určených pracovným poriadkom a osobitnými predpismi,

b/ u nepedagogických zamestnancov z plnenia ich pracovných povinností určených

pracovným poriadkom zamestnávateľa, najmä z kvality vykonanej práce.

4/ Zamestnávateľ vypracúva o zamestnancovi pracovný posudok. Pracovným posudkom sú

všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností

a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnanec má právo nahliadnuť

do osobného spisu a robiť si z neho odpisy. Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi

pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania; nie je však povinný vydať ho skôr ako dva

mesiace pred skončením pracovného pomeru. Ak zamestnanec s jeho obsahom nesúhlasí

a zamestnávateľ na požiadanie zamestnanca pracovný posudok neupraví alebo nedoplní,

môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o jeho obsahu dozvedel, domáhať na súde,

aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť.

Piata časť

P r a c o v n ý č  a  s a d o v o l e n k a

13
Čl.15

D ĺ ž k a a  v y u ž i t i e  p r a c o v n é h o  č a s u

1./ Maximálna dĺžka pracovného času zamestnancov škôl a školských zariadení je v súlade s

§ 85 ods. 2 Zákonníka práce 40 hodín týždenne. Dohodnutie kratšieho pracovného času musí

byť v súlade s § 49 Zákonníka práce. O rozvrhnutí týždenného pracovného času rozhoduje

zamestnávateľ po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom.

2./ Týždenný pracovný čas sa rozvrhuje tak, aby pri rovnomernom rozvrhnutí na jednotlivé

týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahol tri hodiny

a aby pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahol deväť hodín. Priemerný pracovný čas

nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu pre

ustanovený týždenný pracovný čas.

3./ Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol

rovnomerne na jednotlivé týždne (ods. 1), môže zamestnávateľ po dohode s príslušným

odborovým orgánom v súlade s § 87 ods. 1 Zákonníka práce rozvrhnúť pracovný čas

nerovnomerne na jednotlivé týždne, najviac na štyri mesiace.

4./ Zamestnanec je povinný využívať určený pracovný čas na vykonávanie prác

vyplývajúcich z jeho pracovného pomeru. Bez súhlasu bezprostredne nadriadeného

zamestnanca sa nesmie zamestnanec vzdialiť z pracoviska. Zamestnanec je povinný

vykonávať práce od začiatku pracovného času až do jeho skončenia. Za zameškaný pracovný

čas sa považuje aj neskorý príchod na pracovisko, predčasný odchod z pracoviska, ako aj

každé opustenie pracoviska, ak k nemu neprišlo v súvislosti s plnením pracovných úloh. O

povahe zameškaného pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po dohode s príslušným

odborovým orgánom. Za neospravedlnené zameškanie pracovného času je zamestnávateľ

povinný vyvodiť proti zamestnancovi dôsledky v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka

práce.

5./ Zamestnávateľ zabezpečuje prostredníctvom vedúcich zamestnancov škôl šk. zariadení,

aby sa príchody a odchody zamestnancov a odpracovaný pracovný čas vhodným spôsobom

evidovali a kontrolovali.

6./ Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po

dohode s príslušným odborovým orgánom a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa,

ktoré je zamestnancovi prístupné.

7./ Pracovný čas tej istej zmeny môže zamestnávateľ po prerokovaní s príslušným odborovým

orgánom rozdeliť na dve časti.

8./ V záujme zvýšenia efektívnosti práce a lepšieho zabezpečenia potrieb zamestnancov môže

zamestnávateľ po dohode s príslušným odborovým orgánom zaviesť pružný pracovný čas.

Rozvrhnutie základného a voliteľného pracovného času zamestnancov škôl a školských

zariadení, ktoré pružný pracovný čas uplatňujú, určia vedúci zamestnanci zamestnávateľa.

9./ Zamestnanec je povinný byť na začiatku pracovného času už na svojom pracovisku a

odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

Čl. 16

N á p l ň  a  r o z v r h n u t i e  p r a c o v n é h o  č a s u

p e d a g o g i c k ý c h  z a m e s t n a n c o v

14

1./ V pracovnom čase je pedagogický zamestnanec povinný plniť mieru vyučovacej

povinnosti alebo povinnosť výchovnej práce určenú všeobecne záväzným práv. predpisom 4),

a vykonávať práce súvisiace s pedagogickou prácou ustanovené v pracovnom poriadku.

2./ Prácami súvisiacimi s pedagogickou prácou sa rozumie predovšetkým preukázateľná

osobná príprava na ňu, príprava pomôcok a starostlivosť o ne, príprava materiálu na

vyučovanie - výchovnú prácu, vedenie predpísanej pedagogickej dokumentácie, oprava

písomných a grafických prác žiakov, dozor nad žiakmi, spolupráca s učiteľmi vyučujúcimi v

triede, s rodičmi a ostatnou verejnosťou na zabezpečenie kvality výchovno-vzdelávacieho

procesu, starostlivosť o kabinet a ostatné zariadenia školy slúžiace k výchovnovzdelávaciemu

procesu, ktorá v sebe zahŕňa napr. dopĺňanie kabinetných zbierok, cvičné objekty, školskú

záhradu a ostatné zariadenia školy a školského zariadenia slúžiace na

výchovno-vzdelávací proces. Ďalej účasť na poradách zvolávaných vedúcim zamestnancom,

prípadne inými orgánmi štátnej správy v školstve, na schôdzach združení rodičov, na

kultúrnych a iných akciách školy alebo školského zariadenia. Prácami súvisiacimi s

pedagogickou prácou sa rozumie aj plnenie úloh, vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo

pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý je zamestnancovi nadriadený, v súlade s pracovným

poriadkom a pracovnou zmluvou.

3./ Začínajúci pedagogický zamestnanec v čase uvádzania do praxe je povinný pod vedením

uvádzajúceho pedagogického zamestnanca písomne sa pripravovať na vyučovanie a

výchovnú prácu.

4./ Pedagogický zamestnanec je povinný na príkaz riaditeľa zastupovať prechodne

neprítomného pedagogického zamestnanca a v prípade potreby prevziať vyučovanie alebo

výchovnú prácu nad mieru vyučovacej povinnosti alebo výchovnej práce v rozsahu určenom

osobitným predpisom 4). Túto povinnosť možno ukladať iba v súlade s § 97 Zákonníka práce.

5./ Pedagogický zamestnanec je povinný byť v škole v čase určenom jeho rozvrhom hodín,

rozvrhom výchovnej práce, rozvrhom dozorov, v čase porád a schôdzí zvolaných vedúcimi

zamestnancami a združením rodičov, v čase určenom na pracovnú pohotovosť, na prechodné

zastupovanie iného pedagogického zamestnanca, v čase určenom na konzultácie so

zákonnými zástupcami žiakov.

6./ Pri určení rozvrhu pracovného času riaditeľa školy a ostatných vedúcich pedagogických

zamestnancov sa prihliada na mieru vyučovacej povinnosti alebo výchovnej práce a potreby

školy alebo školského zariadenia. Pri tom treba dbať, aby v čase prevádzky bol vždy prítomný

riaditeľ školy . Ak to nie je možné, poverí riaditeľ školy na čas svojej

neprítomnosti zastupovaním niektorého z pedagogických zamestnancov.

7./ Učiteľ vykonáva dozor nad žiakmi v škole pred vyučovaní, po vyučovaní, v čase prestávok

a pri prechode z jednej budovy školy do druhej budovy školy. Pri zabezpečovaní dozoru nad

žiakmi sa postupuje podľa rozvrhu dozoru, ktorý schvaľuje riaditeľ školy. Schválený rozvrh

dozoru sa vyvesí na viditeľnom mieste. Dozor nad žiakmi sa začína 15 minút pred začiatkom

predpoludňajšieho alebo popoludňajšieho vyučovania a končí sa odchodom žiakov zo školy

po skončení vyučovania. Ak riaditeľ školy povolí niektorým žiakom, predovšetkým tým, ktorí

majú bydlisko mimo obvodu školy, zdržiavať sa v škole cez poludňajšiu prestávku, pred

vyučovaním alebo po ňom dlhšie, ako je pravidlom, zabezpečí, aby títo žiaci nezostali bez

dozoru. V rozvrhu dozoru určí, ako sa tento dozor zabezpečí. Takýto dozor môžu

zabezpečovať podľa rozhodnutia riaditeľa školy aj náležito poučení nepedagogickí

zamestnanci, prípadne iné zodpovedné osoby.

8./ Pedagogickí zamestnanci vykonávajú podľa pokynu riaditeľa školy a osobitných

predpisov pedagogický dozor nad žiakmi aj mimo školy alebo školského zariadenia pri

exkurziách a počas inej činnosti predpísanej učebnými osnovami, počas účasti žiakov na

súťažiach, resp. pri ich príprave a na iných akciách organizovaných školou alebo školským

15

zariadením. Pedagogickí zamestnanci, ktorí sa stravujú v školských jedálňach sú povinní

stolovať so žiakmi, dozerať na kultúru stolovania a spoločenského správania sa žiakov v

jedálňach, a to podľa pokynov riaditeľa školy po dohode s vedúcim školskej jedálne. Tento

dozor možno zabezpečovať aj pedagogickými a inými zodpovednými zamestnancami, ktorí sa

nestravujú v týchto zariadeniach.

9./ V čase prázdnin alebo v čase, keď je prevádzka školy alebo školského zariadenia

prerušená, je riaditeľ školy povinný prideľovať pedagogickým zamestnancom práce súvisiace

s ich pracovnou zmluvou (t. j. prácami súvisiacimi s vyučovaním alebo výchovnou prácou)

vrátane umožnenia tvorivej pedagogickej činnosti a ďalšieho vzdelávania mimo pracoviska,

ak títo nečerpajú dovolenku v zmysle § 100 Zákonníka práce alebo niektorý z druhov

pracovného voľna.

Čl. 17

R o z v r h n u t i e  p r a c o v n é h o  č a s u  o s t a t n ý c h

z a m e s t n a n c o v  š k o l y

Pri určení začiatku a konca denného pracovného času ostatných zamestnancov školy

sa prihliada predovšetkým na potreby školy a prípadne i na ročné obdobia. Celkový denný

pracovný čas možno rozdeliť podľa potreby školy najviac na dve časti. Prehľad o rozdelení

pracovného času sa vyvesí na viditeľnom mieste.

Čl. 18

P r á c a  n a d č a s

1./ Prácou nadčas je práca vykonávaná zamestnancom školy na príkaz vedúceho zamestnanca

alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúceho z vopred určeného

rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rozvrhu pracovných zmien, u

pedagogických zamestnancov práca vykonávaná nad základný úväzok stanovený osobitným

predpisom 4) . U zamestnancov s kratším pracovným časom je prácou nadčas práca

presahujúca určený týždenný pracovný čas. Týmto zamestnancom nemožno nariadiť prácu

nadčas.

2./ U pedagogických zamestnancov sa za jednu hodinu práce nadčas považuje vyučovacia

hodina alebo hodina priamej výchovnej práce prevyšujúca rozsah vyučovacej činnosti alebo

výchovnej činnosti stanovenej osobitným predpisom 4). Riaditeľ školy presne rozvrhne

predovšetkým základný úväzok pedagogického zamestnanca a osobitne určí vyučovacie

hodiny alebo hodiny výchovnej práce prevyšujúce tento základný úväzok, ktoré sa budú

považovať za prácu nadčas.

3./ Zamestnanec je povinný pracovať nadčas, ak mu zamestnávateľ nariadil prácu nadčas v

súlade s právnymi predpismi. Zamestnávateľ vydá zamestnancovi príkaz na prácu nadčas v

primeranom časovom predstihu, ak tomu nebránia závažné prevádzkové dôvody. Za prácu

nadčas sa nepovažuje práca, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi nenariadil ani ju neschválil.

4./ Pedagogickým zamestnancov školy sa poskytuje náhradné voľno nasledovným spôsobom.

V období, keď si pedagogický zamestnanec bude čerpať náhradné voľno, sa jeho základný

úväzok stanovený osobitným predpisom 4) znižuje o počet hodín rovnajúci sa hodinám

nadčasovej práce, za ktorú si toto voľno čerpá. Takýmto spôsobom sa pedagogickým

16

zamestnancom poskytuje náhradné voľno aj v čase vedľajších prázdnin a letných prázdnin,

vychádzajúc pritom z rozvrhu hodín pedagogického zamestnanca (rozvrhnutia základného

úväzku) stanoveného na príslušný školský rok.

5./ Uložiť prácu nadčas môže zamestnávateľ len v súlade s § 97 a Zákonníka práce.

6./ Náhradné voľno za prácu nadčas a pracovnú pohotovosť si môžu zamestnanci uplatniť v

čase školských prázdnin, pokiaľ im zo závažných dôvodov ich bezprostredne nadriadený

zamestnanec neumožní čerpanie náhradného voľna v inom termíne.

Čl. 19

D o v o l e n k a

1./ Dovolenka učiteľov vrátane riaditeľa školy, jeho zástupcov a vychovávateľov je osem

týždňov v kalendárnom roku.

2./ Nástup na dovolenku na zotavenie určuje zamestnancom školy riaditeľ školy v súlade s

plánom dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu.

Pri určovaní plánu dovoleniek sa prihliada na potreby školy a oprávnené záujmy

zamestnancov.

3./ V pláne čerpania dovoleniek sa zabezpečí, aby pedagogickí zamestnanci školy čerpali

prevažnú časť dovolenky v čase letných prázdnin.. Obdobný postup sa zabezpečí aj u

riaditeľov a ich zástupcov, ktorých prítomnosť v škole v čase letných prázdnin sa vyžaduje

len vo výnimočných prípadoch a v najnevyhnutnejšom rozsahu. Pedagogickým

zamestnancom, ktorí v čase letných prázdnin zabezpečujú nevyhnutné potrebné práce, sa

určuje čerpanie dovolenky v čase zimných alebo jarných prázdnin, prípadne v čase prerušenia

prevádzky.

4./ Riaditeľ školy môže pedagogickým zamestnancom v súlade s § 115 ods. 1 Zákonníka

práce určiť čerpanie pomernej časti dovolenky už v čase letných prázdnin, aj keď nespĺňajú

podmienky pre vznik nároku na dovolenku v zmysle § 113 Zákonníka práce.

5./ V prípade, že zamestnanec nemôže čerpať dovolenku v čase prázdnin ani v zmysle § 115

ods. 1 Zákonníka práce, poverí ho riaditeľ školy výkonom prác súvisiacich s jeho pracovnou

zmluvou a potrebami školy.

6./ Zamestnanec je povinný včas oznámiť riaditeľovi školy skutočnosti, ktoré majú význam

pre určenie nástupu dovolenky a včas navrhnúť termín nástupu dovolenky alebo jeho zmenu.

Deň nástupu dovolenky je riaditeľ školy povinný oznámiť zamestnancom bez zbytočného

prieťahu po určení plánu dovoleniek aspoň 14 dní pred nástupom dovolenky. So súhlasom

zamestnanca sa môže táto lehota výnimočne skrátiť.

7./ Pred nástupom dovolenky je zamestnanec povinný vyplniť predpísané tlačivo o čerpaní

dovolenky a dovolenku nastúpiť až po jej schválení riaditeľom školy

8./ Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia

vznikli preto, že zamestnávateľ mu zmenil čerpanie dovolenky alebo ho odvolal z dovolenky.

Šiesta časť
Čl. 20
P l a t
17

1./ Pri odmeňovaní zamestnancov s postupuje podľa zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej

službe v znení jeho zmien a noviel a zákona č.317/2009 Z.z. o verejnej službe .

2./ Vnútorný platový predpis, ktorý upravuje poskytovanie platu, je zamestnávateľ povinný

pred jeho vydaním prerokovať s príslušným odborovým orgánom. Ak zamestnávateľ vydal

vnútorný platový predpis. je povinný umožniť zamestnancom do neho nahliadať.

3./ Platové náležitosti zamestnancov upravuje kolektívna zmluva a vnútorný platový predpis.

Čl. 21

V ý p l a t a  p l a t u

1./ Plat sa vypláca zamestnancovi v peniazoch.

2./ Plat sa vypláca vo vyplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve v súlade

s vnútorným platovým predpisom.

3/ Pri vyúčtovaní platu ja zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad

obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a o vykonaných zrážkach.

4./ Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na základe

ktorých bol plat vypočítaný.

5./ Zamestnávateľ je povinný poukázať plat na zamestnancom určený účet v banke, ak sa

zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby plat mohol byť pripísaný

na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu.

6./ Zamestnanec môže na prijatie iného peňažného plnenia ako platu splnomocniť inú osobu.

Čl. 22

Z r á ž k y z p l a t u

Zrážky z platu môže zamestnávateľ vykonávať v rámci odsekov 1 a 2 § 131 ZP ďalšie

zrážky, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených odsekoch, môže vykonávať len na základe

písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach z platu.

Siedma časť
Čl. 23

P r e k á ž k y  v  p r á c i

Prekážky v práci rozdeľujeme na prekážky z dôvodov všeobecného záujmu, na prekážky na

strane zamestnanca a prekážky na strane zamestnávateľa.

1./ Prekážky v práci a náhradu mzdy pri prekážkach v práci upravujú ustanovenia § 136 –

144 Zákonníka práce. Zamestnanec školy je povinný požiadať riaditeľa školy o poskytnutie

pracovného voľna, ak mu je prekážka vopred známa, ináč musí riaditeľa školy o takejto

prekážke bezodkladne upovedomiť a preukázať túto prekážku a jej dobu trvania. Škola je

povinná potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a dobu jej trvania. Pracovné voľno

sa zásadne neposkytuje ak je všeobecne známe, že zamestnanec môže svoju záležitosť

vybaviť mimo pracovného času.

18

2./ Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre dôležité osobné prekážky v práci, riaditeľ

školy mu poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu nevyhnutne potrebnom, resp.

najvyššie prípustnom podľa platných predpisov, v zmysle §141 ZP.

3./ Ďalšie pracovné voľno môže riaditeľ školy zamestnancovi poskytnúť v odôvodnených

prípadoch alebo aj z iných vážnych dôvodov, predovšetkým na vybavenie dôležitých

osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. V týchto

prípadoch sa neposkytuje náhrada mzdy.

4./ Do plnenia základného úväzku pedagogického zamestnanca sa započítavajú aj vyučovacie

hodiny a hodiny výchovnej práce plánované podľa rozvrhu hodín, ktoré zamestnanec

neodpracoval z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa.

5./ Krátkodobo uvoľnenému zamestnancovi pre výkon verejnej funkcie a občianskej

povinnosti a iných úkonov vo všeobecnom záujme poskytne zamestnávateľ náhradu platu vo

výške priemerného zárobku. Zamestnancovi uvoľnenému dlhodobo pre výkon verejnej

funkcie poskytne zamestnávateľ, pre ktorého bol uvoľnený, primeranú odmenu, ktorá sa

posudzuje ako plat. Náhrada platu od zamestnávateľa, s ktorým je v pracovnom pomere, mu

nepatrí.

6./ Zamestnancom, ktorí študujú popri zamestnaní, poskytne riaditeľ školy na požiadanie

úľavy stanovené príslušnými predpismi (§ 140 ZP).

7./ Účasť zamestnanca v čase vyučovania na akciách usporiadaných ústredne riadenými

organizáciami MŠ SR (ŠPÚ, MC, ŠIOV, a pod.), krajským úradom alebo okresným úradom,

najmä za účelom získavania, zvyšovania alebo prehlbovania kvalifikácie je výkonom práce,

za ktorý prislúcha zamestnancovi mzda.

8./ Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci po dobu jeho

práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz, po dobu materskej dovolenky, karantény,

ošetrovania chorého člena rodiny a po dobu starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré

nemôže byť z dôležitých dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo

školy, v starostlivosti ktorých dieťa je, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela

alebo jej bola nariadená karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v

zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času

zamestnanca.

9./ Zamestnávateľ ospravedlní aj neprítomnosť muža v práci po dobu, ktorú sa mu poskytuje

peňažná pomoc v materstve podľa právnych predpisov o nemocenskom poistení alebo

príspevok podľa zákona o rodičovskom príspevku, najdlhšie však do troch rokov veku

dieťaťa po túto dobu mu nepatrí náhrada mzdy.

O s m a  č a s ť

Čl. 24

P r a c o v n é  c e s t y

1./ Poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách upravuje zákon č. 119/1992 Zb. o

cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákon NR SR č. 29/1997

Zúz. v znení neskorších predpisov).

2./ Pracovnou cestou sa na účely uvedeného zákona rozumie doba od nástupu zamestnanca

na cestu na výkon práce do iného miesta, než je jeho pravidelné pracovisko, včítane výkonu

práce v tomto mieste do ukončenia cesty.

19

3./ Zahraničnou pracovnou cestou sa na účely uvedeného zákona rozumie doba od nástupu

zamestnanca na cestu na výkon práce do zahraničia vrátane výkonu práce v zahraničí do

ukončenia tejto cesty.

4./ Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu určí miesto jej nástupu, miesto

výkonu práce, dobu trvania, spôsob dopravy a miesto ukončenia pracovnej cesty.

5./ Na zahraničnú pracovnú cestu vysiela zamestnanca štatutárny orgán zamestnávateľa.

6./ Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu prislúcha náhrada preukázaných cestovných

výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné, náhrada preukázaných

potrebných vedľajších výdavkov.

7./ Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa ukončenia pracovnej cesty

predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovannie pracovnej cesty

(vyplnený cestovný príkaz, doložené doklady, správa o výsledku pracovnej cesty) a vrátiť

prípadný nevyužitý preddavok.

8./ Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní od dňa predloženia písomných

dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty.

D e v i a t a  č a s ť

Čl. 25

B e z p e č n o s ť  a o c h r a n a  z d r a v i a  p r i  p r á c i , p r i  v ý c h o v e

A  v y u č o v a n í

1./ Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a stále zlepšovanie pracovných

podmienok je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania.

2./ Pri hodnotení, ako sa plnia učebné a ostatné úlohy školy i pri odmeňovaní práce

vychádza riaditeľ školy z jednoty učebných výsledkov a dosiahnutého stupňa starostlivosti o

bezpečnosť a ochranu zdravia pri výchove a vzdelávaní žiakov a pri práci.

3./ Úlohy školy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú určené §146 - 150

Zákonníkom práce a zákonom NR SR č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri

práci.

4./ Zamestnávateľ dbá, aby zdravie zamestnancov nebolo ohrozené na pracovisku fajčením v

zmysle zákona č. 67/1997 Z.z. o ochrane nefajčiarov, alkoholom a inými toxickými látkami.

D e s i a t a  č a s ť

Čl. 26
S t a r o s t l i v o s ť  o  z a m e s t n a n c o v

1./ Starostlivosť o zamestnancov školy je zakotvená v § 151 až § 176 Zákonníka práce.

2./ Zamestnávateľ utvára na zlepšovanie kultúry práce a pracovného prostredia primerané

pracovné podmienky a stará sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení

a zariadení na osobnú hygienu.

20

3./ Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie

zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto

povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu. Zamestnávateľ

zabezpečuje stravovanie podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja

zamestnancovi v priebehu pacovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, spravidla v

školskej jedálni, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom

právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

4./ Zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55% ceny jedla, najviac však

na každé jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12

hodín podľa osobitného predpisu 6). Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa

osobitného predpisu 7).

5./ Zamestnávatelia sa starajú o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov (§ 153 až 155 ZP),

prípadne o jej zvyšovanie a dbajú na to, aby zamestnanci boli zamestnávaní prácami

zodpovedajúcimi dosiahnutej kvalifikácii.

6./ Zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnú úschovu najmä zvrškov a osobných

predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania. Túto povinnosť má aj voči

všetkým ostatným osobám, pokiaľ sú pre neho činné na jeho pracoviskách.

7./ Zabezpečenie zamestnancov pri práceneschopnosti v dôsledku choroby, tehotenstva a

materstva upravujú predpisy o nemocenskom poistení, ich zabezpečenie pri invalidide a

starobe upravujú predpisy o dôchodkovom poistení, preventívnu a liečebnú starostlivosť o

nich upravujú predpisy o starostlivosť o zdravie ľudu.

8./ Ak sa vráti zamestnankyňa po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky (§ 157

ods. 1 ZP), je zamestnávateľ povinný zaradiť ju na jej pôvodnú prácu a pracovisko. Ak to nie

je možné, pretože sa táto práca na pracovisku už nevykonáva alebo pracovisko je zrušené,

musí ju zamestnávateľ zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.

J e d e n á s t a  č a s ť

Čl. 27

P r a c o v n é  p o d m i e n k y  ž i e n

Zamestnávateľ je povinný dodržiavať všetky ustanovenia Zákonníka práce, ktorými sa

zabezpečujú priaznivé pracovné podmienky ženám, najmä pokiaľ ide o zamestnávanie po

skončení materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166 až 169 ZP), zákaz niektorých

prác (§ 161 ZP) a vypracovaného Zoznamu prác a pracovísk zakázaných ženám a matkám do

konca deviateho mesiaca po pôrode a mladistvým, obmedzenie nočnej práce žien, preradenie

na inú prácu /§ 55 ZP/, skončenie pracovného pomeru, úpravy pracovného času / § 164 ZP/

a prestávky na dojčenie / § 170 ZP /.

D v a n á s t a  č a s ť

21

Z o d p o v e d n o s ť  z a  s p ô s o b e n ú  š k o d u

Čl. 28
P r e d c h á d z a n i e  š k o d á m

1./ Zamestnávateľ je povinný svojím zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky,

aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak

zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie. Riaditeľ školy sústavne

kontroluje, či zamestnanci plnia svoje pracovné úlohy tak, aby nedochádzalo ku škodám.

2./ Zamestnanec školy je povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škodám, upozorňovať

vedúceho zamestnanca na vzniknuté nedostatky a hroziacu škodu a osobne zakročiť na jej

odvrátenie. Túto povinnosť nemá len v prípadoch určených § 178 ods. 2 Zákonníka práce. Ak

zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to

vedúcemu zamestnancovi.

Čl. 29

Z o d p o v e d n o s ť  z a m e s t n a n c a

1./ Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za:

a/ škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh

alebo v priamej súvislosti s ním,

b/ nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody,

c/ schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať na základe

uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti. V dohodách sa môže zamestnávateľ so

zamestnancami dohodnúť, že ak budú na pracovisku pracovať s viacerými zamestnancami,

ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (

spoločná hmotná zodpovednosť),

d/ stratu zverených predmetov.

2./ Zamestnávateľ je povinný požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu

zamestnanec zodpovedá. Ak tak neurobí, zodpovedá za škodu ten, kto príslušnú povinnosť

nesplnil. Vznik škody je popri zamestnancovi, ktorý škodu spôsobil, povinný ohlásiť i jeho

bezprostredný nadriadený. Zamestnávateľ prerokuje výšku požadovanej náhrady škody so

zamestnancom, ktorý škodu spôsobil a oznámi mu ju spravidla najneskôr do jedného mesiaca

odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Výšku

požadovanej náhrady škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady, s výnimkou náhrady škody

spôsobenej vyrobením nepodarku alebo náhrady nepresahujúcej 1000,- Sk, je zamestnávateľ

povinný prerokovať s príslušným odborovým orgánom. Ak škodu spôsobil vedúci

zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom, prípadne jeho zástupca sám alebo spoločne s

podriadeným zamestnancom, určí výšku tejto náhrady nadriadený orgán po prerokovaní s

vyšším odborovým orgánom.

3./ Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej výške a ak s ním zamestnávateľ

dohodne spôsob úhrady, je zamestnávateľ povinný uzavrieť dohodu písomne, inak je dohoda

neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je však potrebná, ak škoda už bola uhradená.

Čl. 30
22

Z o d p o v e d n o s ť  z a m e s t n á v a t e ľ a

1./ Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá mu vznikla:

a/ pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním porušením právnych povinností

alebo úmyselným konaním proti pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia alebo škodu,

ktorú spôsobil zamestnávateľ alebo zamestnanci konajúci v jeho mene porušením právnych

povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa, zamestnávateľ nezodpovedá svojmu

zamestnancovi za škodu na dopravnom prostriedku, ktorý použil pri plnení pracovných úloh.,

alebo v priamej súvislosti s ním bez jeho súhlasu.

b/ pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania

c/ na odložených veciach

d/ pri odvracaní škody, ktorú sám spôsobil

2./ Zamestnávateľ je povinný uhradiť zamestnancovi škodu, za ktorú nesie zodpovednosť bez

toho, aby o ňu musel zamestnanec požiadať. Ak zamestnávateľ preukáže, že škodu zavinil

tiež poškodený zamestnanec, jeho zodpovednosť sa pomerne obmedzí, pri zodpovednosti za

škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania sa postupuje podľa ustanovení § 191

Zákonníka práce

3./ Zamestnanec je povinný ohlásiť vzniknutú škodu riaditeľovi školy, alebo bezprostredne

nadriadenému zamestnancovi bez zbytočného odkladu. Pri škode na odložených veciach

najneskôr 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel, v opačnom prípade mu nárok na náhradu

škody zaniká. V ohlásení škody zamestnanec uvedie údaje, ako ku škode prišlo, a ďalšie

údaje podľa povahy prípadu, predovšetkým mená svedkov.

4,/ Postup zamestnávateľa a jeho zamestnancov vo veci zodpovednosti za škody spôsobené

zamestnávateľom, zamestnancom a vo veci predchádzania a náhrady škôd sa riadi

ustanoveniami § 177 až 209 Zákonníka práce.

Trinásta časť

Čl. 31

V e d ľ a j š i a  č i n n o s ť

1./ Vedľajšou činnosťou je činnosť, ktorú vykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa, s

ktorým je v pracovnom pomere , mimo pracovného času určeného pre tento pracovný pomer a

ktorá spočíva v prácach iného druhu, ako boli dojednané v pracovnej zmluve. Vedľajšiu

činnosť možno vykonávať len v ďalšom pracovnom pomere alebo na základe dohody o práci

vykonávanej mimo pracovného pomeru.

2./ Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb

výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo

pracovného pomeru, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom a ktorej výkon

v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny.

3./ Dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ s fyzickou osobou uzatvoriť s fyzickou

osobou, ak predpokladaný rozsah práce, na ktorý sa táto dohoda uzatvára nepresahuje 300

hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca

vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa v tom istom kaledárnom roku na základe inej

dohody o vykonaní práce.

23

4./ Dohoda o vykonaní práce sa uzaviera písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní

práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, a doba, v

ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva

priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára

najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

5./ Dohodu o pracovnej činnosti môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, aj keď

predpokladaný rozsah práce nepresahuje 300 hodín.

6./ Na základe dohody o pracovnej činnosti nemožno vykonávať prácu v rozsahu, ktorý

prekračuje v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času; do tohto rozsahu sa

nezapočítava čas prípadnej pracovnej pohotovosti, za ktorú zamestnancovi nepatrí odmena a

pracovná pohotovosť doma.

7./ Dodržiavanie dojednaného a najviac prípustného rozsahu pracovného času podľa

predchádzajúceho odseku sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená,

najdlhšie však za obdobie 12 mesiacov.

8./ Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzavrieť písomne, inak je neplatná.

V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za

vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať

zamestnancovi.

9./ Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na dobu určitú. V dohode možno dohodnúť

spôsob jej zrušenia. Okamžité zrušenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých

možno okamžite zrušiť pracovný pomer. Ak spôsob zrušenia nevyplýva priamo z uzatvorenej

dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dojednanému dňu a jednostrannne len

výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou

dobou, ktorá začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.

Š t r n á s t a  č a s ť

Čl. 32

S ť a ž n o s t i, o z n á m e n i a a  p o d n e t y z a m e s t n a n c o v ,

p r a c o v n é  s p o r y , d o r u č o v a n ie

1./ Ak sa na pracovisku vyskytnú nedostatky alebo ak sa cíti zamestnanec ukrátený vo svojich

právach z pracovnoprávneho vzťahu, môže sa obrátiť na riaditeľa školy, prípadne iného

vedúceho zamestnanca so žiadosťou o nápravu. Tým nie je dotknuté jeho právo požiadať

príslušný odborový orgán, aby jeho požiadavky prerokoval s riaditeľom školy, alebo podať

sťažnosť v zmysle zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, oznámenie alebo podnet.

2./ Ak nebol uspokojený nárok zamestnanca z pracovného pomeru alebo z iných foriem

pracovných vzťahov, môže sa zamestnanec obrátiť na zriaďovateľa školy .

3./ Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru

alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy

musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk / § 38 Zákonníka práce/. Písomnosti

doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude

zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou.

4./ Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo

zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila

24

zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, a alebo ak doručenie písomností

bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa.

5./ Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov

prejednávajú a rozhodujú súdy.

P ä t n á s t a  č a s ť

Čl. 33

V š e o b e c n é  a  z á v e r e č n é  u s t a n o v e n i a

1./ Pri riešení konkrétnych otázok vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov treba

postupovať podľa tohoto pracovného poriadku, príslušných ustanovení Zákonníka práce,

platnej legislatívy a ďalších vnútorných predpisov.

2./. Zamestnávateľ je povinný oboznámiť s týmto pracovným poriadkom všetkých

zamestnancov vo svojej riadiacej pôsobností. Pracovný poriadok umiestni na vhodnom mieste

prístupnom všetkým zamestnancom.

3./ Tento pracovný poriadok nadobúda účinnosť dňom 1. septembra 2009.

1) vyhláška MŠ SR č. 41/1996 Z.z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických

pracovníkov v znení neskorších predpisov

2) vyhláška MŠ SR č. 42/1996 Z.z. o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov

3) napr. § 20 zákona NR SR č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení neskorších

predpisov

4) nariadenie vlády č. 162/2002 Z. .z. o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti

pedagogických zamestnancov

5) smernice MŠ SR č. 702/1997 - sekr. zo dňa 1.4.1997 na ocenenie práce pedagógov, iných

osôb, žiakov a študentov ako aj občanov iných štátnych príslušností

6) zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov

7) zákon NR SR č. 152/94 Z.z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov

8)zákon NR SR č.317/2009

25

Mgr. Lena Šteflíková, riaditeľka školy

26